Obytné auto MAN 4×4

Obytné auto som si prenajal prvý krát v roku 1992. Hoci to bol malý Transit s Westfaliou, úplne ma to uchvátilo a odvtedy si neviem predstaviť iný spôsob dovolenky. Tá voľnosť, sloboda a relatívna nezávislosť sa nedá dosiahnuť nijakým iným spôsobom.
V roku 1999 som si kúpil prvý obytný automobil, Adriu na podvozku Fiat Ducato.

Vlastné auto bolo zase ďalším stupňom nezávislosti, mať ho pripravené pred domom a kedykoľvek vyraziť, to bolo trochu iné ako prenajímanie pol roka dopredu. Adria nebola zlá, len na zimné lyžovačky nebola dostatočne vybavená. Viackrát nám v zime zmrzla odpadná voda, z kabíny ťahal studený vzduch, izolácia bola nedostatočná. Taktiež tam boli len ozaj symbolické odkladacie priestory.

Tak som to v r. 2004 riešil kúpou integrála Hymer s dvojitou podlahou.

Bola to už iná kvalita ako s Adriou, hlavne v zime. Dvojitá podlaha zabezpečila, že nádrže nezamŕzali, izolácia zabezpečovala rovnomerné teplo, ale aj priestorove bol Hymer väčší, mal viac odkladacích priestorov.

Postupne sa ale ukázali obmedzenia aj takéhoto auta. Auto jazdí neustále preťažené, cca po 40 tis. km som musel meniť ložiská /to isté aj na Adrii/, na horších cestách auto trpelo, v kopcovitom teréne výrazne chýbala motorová brzda, problém bol s miestami mimo spevnených ciest. Tieto nevýhody sú vlastné všetkým obytným autám. No a zároveň ma začali čoraz viac lákať destinácie, kde nie sú davy ľudí, mimo veľkých miest, kde je ešte príroda zachovalá a bez negatívnych zásahov človeka. No a toto všetko súvisí s mojim rozhodnutím zaobstarať si niečo iné. Postupne som zisťoval, že nie je neprekonateľný problém sa s obytným autom dostať aj do oblastí ako Island, Sibír, Mongolsko, Aljaška.

 

No ale na také cesty treba niečo podobné.

A tak som sa začal vŕtať na internete, získavať všetky dostupné informácie o takýchto autách.  Tých spôsobov a možností cestovať aj mimo asfaltové cesty nie je až tak veľa. Nakoľko som si už na určitý luxus zvykol z obytného auta, neprichádzala do úvahy možnosť jazdenia na klasickom offroade so stanom na streche. Naviac chcem auto používať aj na bežné víkendy, lyžovačky a pod., teda zas aby to auto nebolo nejaké monštrum ako napr.

Tak ostáva:

-pickup s nástavbou

nevýhody: – priestorové obmedzenia, ja som chcel auto aspoň núdzovo pre 4 osoby,  malé nádrže na vodu, obmedzená priechodnosť terénom /váha, malý nájazdový uhol vzadu/, nedostatočná izolácia v zime, nízka doložnosť

 menšie auto 4×4 napr. na podvozku Iveco

  

opäť ale nevýhoda malých nádrží, obmedzených úložných priestorov, nemožnosť vozenia štvorkolky, obmedzená doložnosť

Postupne som sa teda dopracovával k jedinej optimálnej možnosti, postavenie obytného auta na nákladnom 4×4 podvozku. Tam sa už výber zúžil, najbežnejšie sú MAN a UNIMOG. MAN je civilnejšia verzia, vhodnejšie aj na normálne cesty, má vypínateľný predný náhon, UNIMOG je ale lepší do terénu. Nakoľko  chcem auto používať aj na bežné víkendy a dovolenky, výber bol jasný. Bude to MAN.

Tak toto je on, ako vidno od obytného auta to malo ešte poriadne ďaleko.

No a aspoň aby po dokončení vzdialene pripomínal niečo podobné:

No a teraz som začal premýšľať nad realizáciou nadstavby a teda čo vlastne chcem. To bolo do určitej miery jasné:

– auto by malo byť väčšinou pre dvoch, ale mať možnosť pobytu aj 4 osôb, z toho dôvodu bolo nutné riešenie s možnosťou prestavania sedačky so stolom na dvojlôžko

– mať rozmernú tzv. garáž pre biky, kempový nábytok a ostatné veci potrebné na dlhšie cesty

– malo by byť čo najkratšie, kvôli manévrovaniu, s dĺžkou som sa chcel dostať pôvodne na 6,5m, neskôr bolo definitívne riešenie 6,8m, pri takejto dĺžke sa do nástavby nezmestí stále dvojlôžko so šírkou 160 cm, bolo nutné vymyslieť rozkladanie postele, samozrejme čo najjednoduchšie

– malo by mať možnosť odviesť štvorkolku /pôvodne som uvažoval aj nad Smartom, ale to som zavrhol, štvorkolka je lepšia/. Na prevoz štvrokolky sú dve možnosti, buď mať veľkú garáž a tam umiestniť štvorkolku, alebo túto voziť na sklápacom nosiči vzadu. Nakoľko v zime štvorkolku nebudem voziť, vhodnejšia alternatíva bola nosič. Ďalšia nevýhoda vozenia štvorkolky v garáži je to, že už potom sa do nej dokopy nič nezmestí. Tým som sa dostal na prijateľnú dĺžku auta 6,8m /so sklopeným nosičom/.

– malo by mať cca 300l pitnej vody, aspoň 200l odpadnej vo vyhrievaných priestoroch

– v zime by malo vydržať s elektrinou cca  7-10 dní, v lete prakticky neobmedzene, teda riešenie je solár, v zime EFOY. Klasický generátor na benzín som nechcel, je hlučný a smrdí. Neviem si predstaviť nejaké tiché zákutie v prírode a vedľa vrčanie generátora.

– kúrenie na plyn Truma, ale zároveň aj záložné kúrenie Webasto ak nie je možnosť doplnenia plynu. Záložné kúrenie riešiť plnohodnotne, t.j. napojiť ho na rozvody Trumy. Trumu som chcel z dôvodu nižšej hlučnosti a menšej spotreby prúdu, na klasické zimné pobyty je lepšia.

– nádrž na PB cca 100l v temperovaných priestoroch, pretože v mraze sa bután neodparuje. Riešenie s nádržami je výhodnejšie ako fľaše z dôvodu možnosti plnenia na čerpacích staniciach a samozrejme je aj možnosť väčšej kapacity

– kompresorová chladnička cca 190l. Klasickú absorbčnú chladničku som nechcel, jej výkon pri teplote nad 30st. je nízky, nie je vhodná do terénu a na šikmé plochy, no a požiadavka veľkosti bola jednoznačná, doteraz som mal 90l a bolo to žalostne málo

Tak nakoniec sa po mnohých variantách narodilo toto:

 

V princípe stavby takýchto obytných áut je možné zrealizovať buď vlastnými silami, čo vzhľadom na moje technické danosti a možnosti neprichádzalo do úvahy, alebo špecializovanými firmami, ako napr. Action Mobil, Unicat, Bocklet, MaBu a ďalšie. U takýchto firiem sa dá zrealizovať prakticky všetko, majú skúsenosti, je tam možnosť  individuálneho riešenia, a v prípade už hotových riešení je to o niečo lacnejšie.  No ale po zistení cenových relácií toto bolo nad moje finančné možnosti. Tak som po mnohých ponukách a jednaniach nakoniec prijal riešenie nastavby slovenskými firmami. Nakoľko u nás nie je firma, ktorá by vedela nástavbu na takéto obytné auto kompletne vybaviť, t.j. postaviť ju a aj vybaviť interiérom, príp. ďalšími doplnkami, musel som to pomerne komplikovane riešiť cez viac firiem. Firme COMPAAN som zadal výrobu nástavby so spodnými priestormi, s držiakom na rezervu, prechodom do kabíny a nosičom štvorkolky. Je to firma, ktorá bežne robí rôzne nástavby na nákladné vozidlá, sklápače, mraziarenské boxy, skrine na prevoz tovaru, ale aj napr. montážne dielne, ale zatiaľ obytné auto nevyrobila. Nemali s niečim podobným žiadne skúsenosti, už napríklad prvé riešenie upevnenia nástavby sa ukázalo ako mylné.

 

To, čo spravil skrut so spodným rámom nastavby prekonalo všetky očakávania. Ešteže som si do zmluvy dal právo kontroly a až následne montáž nástavby. Nie je náhoda, že všetci výrobcovia takýchto automobilov používajú tzv. trojbodový, resp. štvorbodový systém uchytenia, čo zabezpečuje eliminovanie skrutu na nástavbu. Tak sa pôvodný rám musel prerobiť na takýto systém.

Tu už je vidno, že rám sa vôbec nekrúti a skrut eliminujú ložiská. Pri stavbe auta sa ukázalo, že aj napriek snahe COMPAANu sú skúsenosti nenahraditeľné.   Samotná nástavba bola pre nich profesionálna práca, tam tie skúsenosti boli zo stavby skriňových nástavieb, ale už  výroba spodných skriniek a ostatných atypických riešení bola veľmi prácna, náročná na detaily a improvizáciu.

Aj držiak na štvorkolku museli prerábať,  problém bol aj prechod z nástavby do kabíny cez tzv. harmoniku, uloženie nádrží na odpadnú vodu, naftu, držiak rezervy na streche, montáž liftu na jej spustenie a iné. Tých problémov bolo veľa, museli sa riešiť za pochodu, do Novák som chodil ako na klavír. Zabralo mi to nekonečne veľa času a ukázalo sa, že stanovenie termínu bolo veľmi veľmi naivné. Ale všetko sa nakoniec zvládlo a konečne auto mohlo ísť na montáž interiéru do f. Caravanfactory.

Začínalo sa to podobať na obytné auto. Aj napriek tomu, že som mal jasno, čo v interiéri chcem, veľa vecí sa muselo korigovať a veľa detailov vyriešiť. Tu bola situácia ale dosť výrazne iná, f. Caravanfactory má už za sebou spústu nástavieb do dodávok, sú to skutoční profesionáli a odviedli vynikajúcu prácu. Hoci niektoré riešenia sú na takomto aute iné, v princípe je veľa vecí zhodných alebo podobných ako v normálnych zabudovaných nastavbách. Naviac sa maximálne snažili vyjsť v ústrety mojim, niekedy aj dodatočným požiadavkám a riešeniam a čo je dôležité, sami prichádzali s podnetmi, čo by sa dalo inak a lepšie. Ale ani tu sme sa nevyhli niektorým chybám a problémom. Do pripravených priestorov sa nezmestili obe nádrže na PB, museli sme doobjednať jednu menšiu, poddimenzovali sme elektrinu, musel som doobjednať ešte solár a batériu, komplikovaný bol spoločný rozvod kúrenia pre Trumu a Webasto no a mnoho ďalšieho. Ale myslím, že aj napriek problémom, ktorým sa asi nedalo vyhnúť sa dielo vydarilo.

     

Auto som si vyzdvihol, ale ešte nebol koniec.

Po skúškach v teréne a po prvom víkende v Chorvátsku prišla ešte posledná firma, CbOne, ktorej som zadal navijak a ochranný rám kabíny so svetelnou rampou. S týmto neboli väčšie problémy, montáž navijaku bola rutinná záležitosť a ochranný rám,  aj keď niečo podobné ešte nerobili, zvládli podľa mojich predstáv.

No a teda už je to hádam hotovo, teraz mi už ostáva len si to užívať. Niekoľko údajov:

dĺžka so zloženým nosičom: 680 cm
dĺžka so štvorkolkou 800 cm
šírka 230 cm
výška 350 cm
váha prázdny 8500 kg
váha max. 11990 kg, teda nosnosť 3490 kg, to už sa snáď neprekročí
navijak Warn 8,5 t
pohonné hmoty 450 l
pitná voda: 300 l
odpadná voda 190 l
2x nádrž na PB spolu 90 l
solár 300 W
batérie 300 Ah
EFOY 1600 W
kúrenie Truma 6000
záložné kúrenie Webasto 3500
kompresorová chladnička 190l
2x náhradná kazeta na WC
plynová rúra na pečenie

Celková doba stavby cca 5 mesiacov, ale reálne sa dá skrátiť, dlhá doba vyplýva z toho, že subdodávateľ COMPAANu, ktorý mal robiť pomocný rám nedodržal dohodu a po mesačnom naťahovaní sa vrátila zákazka späť bez toho, aby niečo spravilo, no a aj z toho, že rám sa prerábal na štvorbodové uchytenie, myslím si, že reálny termín je cca 4 mesiace.

No a ešte aby som nezabudol a aby boli dopravné prostriedky komplet, treba spomenúť aj menšieho spoločníka, štvorkolku Polaris Touring 500. Je to výborný stroj na výlety všade tam, kde sa nedostanem s MANom, zvládne hádam doslova každý terén, ale nestratí sa ani na asfalte. Je prihlásený na značkách a je pre dve osoby.

 

Na aute sa preváža vzadu na sklápateľnom nosiči zo začiatku som mal pocit, že sa to musí na zlých cestách a v teréne odlomiť, ale po ceste na Krétu som tomu začal veriť.

Naloženie a vyloženie je pomerne jednoduché, na zasúvateľných lyžinách a pomocou navijaka na štvorkolke, celé to trvá cca 10-15 min.

No tak teraz už len začať plniť sny a cestovné plány, začať napred tak miernejšie, Island, Nórsko, potom aj Severná Afrika, Sibír, Mongolsko, Severná Amerika, Kanada, Aljaška, Južná Amerika. No uvidíme, čo sa z toho podarí.

 Viac fotiek vo fotoalbume: flickr

========================================================================

Toto už píšem po 10 rokoch používania auta. Najazdil som 270 tis. km, z toho dosť aj na rozbitých a žiadnych cestách, ani raz ma na nich neodstavilo pre poruchu.

K autu MAN:

– problém dva krát s termostatom, bol menený, auto sa nevyspytateľne prehrievalo, teraz už bez problémov

– problém s dpf filtrom, bol menený asi po dvoch rokoch, nový stojí cca 4500 EUR, našťastie mi to uznali na kulanciu, potom bol ešte dva krát renovovaný. Rýchlo sa to upcháva, vraj kvôli nekvalitnej nafte, môže to byť tak, na východe berie človek všeličo

-na kabíne boli veľmi mäkké pružiny a tlmiče, po asfalte pohodlné, ale v teréne sa kabína strašné kývala. Pridala tomu aj rezerva na streche auta, váži 100 kg, je to ako kyvadlo. Výmena pružín za tvrdšie, čiastočne pomohlo, ale až druhá výmena zadných tlmičov za Ohlins to vyriešila

-taktiež menené tlmiče na šasi za Kolprox, tie originály nič moc. To auto má všetko do terénu, ale takéto veci zanedbali, nedá sa v MANe napr. objednať tvrdšie pružiny alebo lepšie tlmiče.

– inak len bežné servisy úmerné kilometrom a extrémnym podmienkam na cestách, dá sa povedať spotrebné veci, ale servis na takéto auto je mega drahý

K nástavbe:

-vyrezanie okien do panelov spravili do pravého uhla, začalo to v rohoch pukať. Vyriešené reklamáciou, vyrobený ochranný rám z laminátu, už je to OK

-výmena pántov za kvalitnejšie, pôvodné zhrdzaveli

-hrdzavel pás medzi nástavbou a dolnými skrinkami, kombinácia kovu a laminátu je nevhodná, navyše ten pás bol asi dosť nekvalitný nerez, našťastie ten pás nebol nosný. Vyriešené pásom z karbónu, a aj to lepšie vyzerá

-prerobenie zadnej plošiny na štvorkolku, na cestách v strednej ázii sa porúčala. Teraz už OK, keď to vydržalo Mongolsko, vydrží to už asi všetko :-)

-výmena solárov za 700W s MPPT regulátorom, teraz môžem elektrinu na cestách predávať :-). V zime ale nestačí, ale už tak vo februári pri slnku dá dosť aj na lyžovačke

-batérie som mal zapojené paralerne, samozrejme chyba, odišli po dvoch rokoch, teraz mám 2x6V 370Ah Hoppecke zapojené do série. Teraz by som asi riešil lítiové, ale už sa mi to meniť nechce. Miesta mám dosť a váhu neriešim

-stačí len jedna plynová nádrž 40l, spotreba plynu je veľmi nízka, v zime to vydrží tak 10 dní, čo stačí. Má to polovičnú spotrebu oproti Hymeru. V lete na varenie a teplú vodu vydrží cca 6 mesiacov.

-EFOY by som asi už nekupoval, riešil by som to vstavanou centrálou. Na tých pár hodín v zime by to stačilo, v lete stačí solár.

Napriek týmto chybám krásy zásadné veci ako uchytenie nástavby a pod. boli riešené dobre, fatálne chyby sa našťastie nevyskytli. Ozaj mi to auto umožnilo pri maximálnom pohodlí dostať sa na nádherné miesta a precestovať kus sveta. Nezávislosť, univerzálnosť a spoľahlivosť, ale na peniaze čierna diera :-). Len jedna pneu stojí 550 EUR :-(