Irsko jún 2011

2011 Jún 22
by ivano

Rozhodnutie spraviť okružnú jazdu okolo celého Írska padlo ešte na konci roka 2010. Bolo to na popud mojej manželky, ja som sa ale moc nebránil. Tešil som sa na krásnu, ale aj drsnú prírodu, okorenenú pobrežím atlantického oceánu. Manželka zase hlavne na históriu, starobylé hrady, kostoly, tak sme to museli nejak skombinovať. Prvý krát po rokoch sa k nám pridali známi s obytným autom, Jozef s Andreou. Spočiatku som mal trochu obavy, my už sme také samorasty, neradi sa prispôsobujeme, zvykli sme si ísť vždy slobodne kam nás oči dovedú, ale nakoniec sa ukázalo, že neboli žiadne problémy. Často sme mali program každý zvlášť podľa toho, čo kto chcel vidieť, večer sme sa stretli, alebo aj nie, ak sa nám nepodarilo dovolať. Signál bol v Írsku kupodivu taký deravý, na odľahlejších miestach vôbec, tak pár krát sme o sebe vôbec nevedeli.

ÍRSKO 2011 (102)

No ale postupne. Vyrazili sme 25.5. navečer, dostali sme sa niekde za Linz, spali na autohoffe priamo pri kruhovom objazde, ale vďaka štuplom v ušiach som sa celkom vyspal. Druhý deň 14 hod za volantom, prepchaté Nemecko kamiónmi, ale úplnú zácpu sme nemali, vo Francii už voľnejšie, asi aj vďaka vysokým cenám za diaľnicu, prejazd cez Franciu nás stál cca 150 EUR. Zaujímavé je, že v Nemecku bolo nepomerne viac kamiónov ako vo Francii, žeby tam viac toho prepravovali železnicou? alebo to tak zbytočne nevozia hore-dole? Zaujímavý vo Francii bol vidiek, absolútne dokonale obrobené veľké lány všeličoho, dedín veľmi málo, len polia a polia, všetko zelené, svieže. Nocovanie na odpočívke medzi kamiónmi, celkom tiché odpočívadlo, samozrejme občas v noci niečo naštartovalo, alebo prišlo, no ale štuple tradične pomohli.

Ráno sme ťahali ešte kúsok po dialnici, potom sme odbočili na okresky a cez malé dedinky, políčka, pastviny sme tiahli na St.Michel, klasiku ktorá sa nedá vynechať. Nakoľko sme boli mimo hlavnej sezóny a víkendu, nebolo to až také preľudnené, ale obrovské, zatiaľ prázdne parkoviská signalizovali, čo sa tu asi deje v sezóne. Hlavný kostol bol zavretý, mali tu akciu nejakí puberťáci z francúzskych škôl, ktorých to zjavne nezaujímalo. Bol to trochu šok pre manželku, brala to ako obrovskú krivdu, ísť tam a nevidieť to vnútri, ja som to ale nebral tak tragicky.

Po prehliadke ďalej smer Roskopff, miesto nášho nalodenia na trajekt, dosť blúdenie, navigácia si skutočne zapracovala a spleťou poľných úzkych cestičiek sme sa nakoniec nejako vymotali. Hľadanie fleku na noc bol problém. Všetko dokonale zastavané, oplotené, a ak náhodou nie,  tak bol zákaz alebo rampa vo výške 2 m, ale je pravda, že som hľadal len miesto s výhľadom na oceán. Nakoniec sme skončili v prvom a zároveň aj poslednom  kempe, pekný, hádam najkrajší flek. No a cena, 9,5 EUR na noc bola symbolická.

Na trajekte žiadne vzrúšo, klasická nuda, väčšina času strávená v bare zvykaním si na nové kombinácie guinessa s whisky tak, ako sa na Írsko patrí.

ÍRSKO 2011 (4)

Po vylodení sme zvolili smer hodinových ručičiek, na Cork a potom už na pobrežie, kde je sústredené všetko to najkrajšie. Hľadanie miesta na spanie nebolo jednoduché, všetko súkromné oplotené pozemky, ak bolo parkovisko, dosť často vybavené závorou 2 m vysokou, vidno že aj tu bojujú proti obyťákom, tak ako vo väčšine vyspelej európy. Nakoniec sa podarilo nájsť krásne miesto na útese, akurát pre naše dva “menšie” obyťáčky, samozrejme vybavené zákazom vstupu. Takéto zákazy sme sa postupne učili ignorovať.

P1000610

Okruh po prvom poloostrove, nádherné pobrežie, dostali sme sa až k poslednému cípu, kde sme si vychutnali neskutočné výhľady, dokonca sme videli tuleňa. Trepali sme sa po uzulinkých cestičkách, lepšie by bolo s quadom, ale počasie moc vľúdne nebolo, tu prší ozaj z každého mraku, počasie sa neuveriteľne mení, zrazu príde mrak, teplota klesne o 10 st., príde lejak a zase za hodku je slniečko, ktoré aj trochu zohreje. Vyhýbanie na cestičkách bol vždy trochu problém, dve autá sa nevyhnú, ale veľký má prednosť a teda cúvali vždy osobáky, budili sme dosť rešpekt.

ÍRSKO 2011 (34)

Hľadanie fleku zase problém, začíname si zvykať na miestny kolorit rozparcelovaného Írska, kde každý kúsok pastvín je oplotený s bráničkou. Tie ploty sú veľakrát aj z kameňa, niekedy len drôt, nejaké pletivo, ale vždy je výrazne jasné, že je to súkromné. K moru sa tiež nedá dostať len tak, pastviny vedú až k vode. Takúto dôslednú parceláciu som ešte nevidel. Ale vždy sa nakoniec zadarilo, našli sme nejakú skulinku, teraz v podobe malého móla v prístave, ktoré sme prakticky celé obsadili. Bohužiaľ počasie na nejaký gril nebolo, večer už tak nejakých 10 st. a až na výnimky je to tu normálne.

P1000714

Ráno sa ukázalo pekne – teda na írske pomery, nejakých 15 st. a občas slnko, tak sme  prvý, ale bohužiaľ aj posledný krát zložili quada, prešli celý poloostrov, zatúlali sme sa ozaj do tých najzastrčenejších kútov, bolo to príjemnejšie ako s MANom, kde som vždy trochu tŕpol, či niekde neskončím pre výšku alebo úzke miesto.

P1000698

Príroda úžasná, ale zase ploty, aj tie zdanlivo neúrodné kusy zeme oplotené, a takto to bolo celé Írsko. Ono nie že by to bolo škaredé, ale ten pocit slobody, vliezť hocikde na poľnú alebo lesnú cestu , alebo sa pozrieť hocikde k oceánu, rieke, jazeru, ísť sa niekde prejsť trebárs po lúke, to tu chýbalo. Dokonca ani medzi tými oplotenými pozemkami neviedli nijaké šotolinové cestičky ktoré by to spájali, len tá úzka, asfaltová cestička. Človek videl krásnu prírodu, ale akokeby nebol jej súčasťou. No a žiť tu, asi by som si na to dlho zvykal. Môže sa len po asfatkách, od jedného plota k druhému. No a horské biky, ktoré som poctivo celý čas vozil v garáži, tie sú tu nepoužiteľné. Len asfalt a hotovo. Žiadne lesné, poľné cestičky, aj v horách to bolo všetko rozparcelované.

ÍRSKO 2011 (31)

Po výlete sme naložili quada a vydali sa smer Killarney, národná prírodná rezervácia. Príchod úplne krásny, výhľady na jazerá. Spanie samozrejme v takejto top lokalite problém, ušlo sa nám len parkovisko pri ceste, našťastie v noci pokojnej.

Hoci park bol v štátnom vlastníctve, aj tu viedli len asi dve oficiálne trasy pre peších, na biku len po asfalte a to dokonca len v jednom smere. Ale príroda skutočne úchvatná, prešli sme okruh okolo jazera, videli vodopády, neodmysliteľný zámok s koníkmi a kočmi pre turistov. No a v Killarney spústa ***** hotelov, dosť snobárna.

P1000806

Ráno presun ďalej, na veľmi známy turistický highlight, Ring off Kerry, poloostrov s nádherným pobrežím a zopár hradmi. Nakoľko Jozef je vášnivý rybár a začínal mať absťáka, odbočili sme na spleť uzulinkých cestičiek okolo jazera, že sa tam utáboríme a čosi chytí na večeru. Táto predstava sa ukázala ako veľmi naivná. Napriek tomu, že sme išli okolo krásneho, veľkého jazera hádam 20 km, nenašli sme žiadnu skulinku nielen pre nocovanie, ale ani jednoduchý príchod k vode, všetko kompletne rozparcelované až k hladine. Neuveriteľné. Tak sme skúsili rieku, našli sme miestečko na táborenie, Jozef si pripravil udice, prešiel kúsok ďalej ku kľudnej vode, no ale už na súkromný pozemok, odkiaľ bol veľmi rázne vyhodený. Iné miesto sa nenašlo, alebo bolo len iných súkromných pozemkoch. Hoci oficiálne je v Írsku rybolov voľný, je to asi len teoretické. Jednoducho sa k vode nedostanete. Možno len z mostov a tie sú zase väčšinou tak úzke, že sa tam auto a rybár súčasne nezmestia.

P1010230

Tak sme zvrtli k moru a tam bez problémov našli pekné miesto priamo na pláži. Večer bol prvý krát pravý írsky pub, nie nejaký pre turistov, ale v poslednej dedinke, taký pre miestnych. Bohužiaľ už bolo dosť hodín, kuchyňu mali zavretú, tak sme dali len klasiku guiness a whisky, jedlo len tak navečer na fleku, časť z neho nám šlohol zo stolíka túlavý pes, sviniar jeden.

P1000851

Ďalej Ring off Kerry, krásne zákutia, to pobrežie je fakt neskutočné, k tomu samozrejme aj hrad, tie sú tu ozaj všade, história je tu na každom kroku. Ďalší poloostrov Dingle sme my vynechali, čas bežal a mali sme obavu, aby sme to stihli, Jozefovci tam boli a boli unesení, asi sme zaváhali. My sme ťahali ďalej.  Táto časť Írska bola dosť nudná, viac-menej rovina, viac domov, občas aj dedinka, ktorých bolo ale poriedko. Celé Írsko až na výnimky má také zvláštne osídlenie. Buď to nazveme že bez dedín, alebo je to celé jedna dedina. Sú to len roztrúsené domy, niekde veľmi riedko, niekde hustejšie, ale bez názvov dedín, väčšina ľudí tu žije v osamelo stojacich domoch. Osídlenie na kontinente je úplne iné, zhluk domov v dedine a okolo polia, pastviny, les. Tu si každý postavil dom na svojom pozemku, prakticky výlučne len pastvinách. Po určitej dobe je len tak osamote pohodený kostol, potom za pár km len tak futbalový štadión, potom čerpacia stanica, ktorá bola na vidieku zároveň aj krčmou a  obchodom. Pre nás pohodlné riešenie, všetko sme vždy vybavili na jednom mieste aj s natankovaním vody, ak bolo treba. A ešte by ma zaujímalo, aké majú na tých osamotených domčekoch adresy. Neexistuje názov dediny, domy nemajú čísla, tak aká je potom adresa?  Mrzí ma, že som sa to zabudol spýtať nejakého Íra, túto záhadu som teda nerozlúštil. Neviem si predstaviť ten spôsob života, žiť v dome, kde mám len výjazd na cestu, chodníky prakticky neexistujú, len úzka cesta z oboch strán lemovaná plotmi. Kde sa schádzajú deti, mládež, kde si idú napr. zabehať, bicyklovať, kúpať k rieke, len sa tak prejsť k jazeru, všetko len ploty, je to také divné. Bez auta sa človek nepohne,  deti do škôl síce zvážajú školské busy, ale keď prídu zo školy, môžu sa hrať len na vlastnom dvore. No nič, iný kraj, iný mrav. Ešte treba dodať, že nekonečné množstvo domov bolo na predaj, samostatne stojacich, pri väčších mestách aj celé komplexy, kríza sa tu pod život naozaj podpísala. Alebo len znormálnila situáciu? Kto by také množstvo domov kupoval?

P1000969

Spanie na Mal bay neďaleko Cliffs, problém nájsť flek, nakoľko tam boli kempy-je to veľké a nevkusné stredisko- tak všade rampy. Podarilo sa až pri vedľajšej ceste, no ale s krásnym výhľadom na pláž  a príboj. Sledoval som viacerých surfistov, ako sa márne pokúšali dostať s tou doskou cez zlom vĺn. Vždy bojovali, ale nakoniec vlna bola vždy silnejšia a zmietla ich späť. Nejako som nepochopil zmysel tohoto športu, nechať sa plieskať v 10 st. vode vlnami a aj tak si na nich nezajazdiť. Nie je mi jasné, ako sa dostať až tam, kde už sa vlny nelámu.

No a ráno už Cliff of Moher. Hoci je to komercia asi ako eifelovka v Paríži, s neodmysliteľným parkoviskom, vstupným, info centrom, reštikou a celým tým bussinesom, bolo to úchvatné, tá príroda to tu ozaj rozbalila. Keď človek sledoval tie valiace sa vlny dole dvesto metrov pod sebou nabiehali zimomriavky. Ďalej burren, oblasť s jedinečným skalnatým podložím, ale aj so stonom, kruhovou dedinou starou 5000 rokov, polozrúcaným kostolíkom. Aj príroda ozaj zaujímavá.

P1000996

Pred Galway sme našli flek za prístavom na úplnom konci cestičky, ďalej bol len bežecký chodník, vedľa pláže bola snáď 3 m široká voľná plocha, akurát na naše búdky. Výnimočne bol aj gril, sedenie vonku, teplota sa zdvihla snáď na 12 st. Pokecali sme s Rusom, žijúcim v Írsku, zaujímavé, že moc nechcel hovoriť rusky, len anglicky. Poukazoval nám na mape čo sa oplatí vidieť, debatili sme snáď hodku.

Ďalej sme išli po najvedlajšej ceste, úzka, zlá asfaltka, ale príroda krásna, surová, nehostinná s množstvom jazier. Trochu mi to pripomínalo Rusko za polárnym kruhom. Ale na rozdiel od Ruska, kde sa dalo ísť všade, kde sa s autom nezapadlo, tu boli ploty,  k väčšine väčších jazier sa nedalo dostať. Domčeky len občas, tá príroda neuživí asi viac ľudí. Dedinka len jedna, zato veľmi romantická, staré rybárske mestečko Rundstone.

P1010102

Takýchto bolo málo, Íri radšej chovajú ovce na pastvinách, rybárčenie tu nejako nie je in. Málo domov a dediniek tu malo nejaké mólo s loďkou, či je to tradíciou, alebo sa to neoplatí, alebo k tomu nemajú vzťah, som nezistil. Myslel som, že tu v každej dedinke na pobreží budú krčmičky, s bohatým a rôznorodým jedálnym lístkom z mora, ale mýlil som sa.  Kuchyňa v Írsku až na pár výnimiek teda nie je nič moc, dobrá reštika je zriedkavá. Jedálny lístok je veľmi obmedzený, napriek blízkosti oceánu. Klasika fish and chips, v reštikách miesto chipsov rozpučené zemiaky, kvázi pyré a k tomu hrachová kaša, nejaký stew /guláš/, zopár nezmyslov ako šunka v mede a jeden druh polievky, chowder, mixovaná mliečna z niečoho, čo je zrovna k mání. Kulinárske hody tu ozaj neužijete. No a väčšina pubov sa zmenila na snacky, fastfoody so sendvičmi, alebo v puboch sa jednoducho nevarí. Ale kúpiť čerstvé jahňacie mäso v mäsiarstve, z oviec, ktoré voľne behajú na lúkach, žerú tú šťavnatú trávu, to je jednoducho báseň. Také u nás nedostanete. Tak sme väčšinou varili sami, a nemalo to chybu. Kvalita potravín je tu ozaj vynikajúca, vrátane napr. wild údených lososov, ktoré na raňajky boli našou nezastupiteľnou zložkou stravy. O to viac prekvapuje, že takéto kvalitné potraviny, vrátane darov z mora nevedia pripraviť s trochou fantázie aj v reštikách. Asi si na to nepotrpia. No ale v Rundstone bola výnimka, krčmička ako sen s guinessom, rybacou polievkou, mušľami a krevetami. Super.

Ďalej  Kylemore abbey, nádherné miesto pri jazere.

P1010120

Potom flek pri vodopádiku pri najhlbšom zálive írska.

P1010156

Ráno cesta cez prírodnú rezerváciu, po ozaj úzkych cestičkách, ale nádherná príroda, s jazerom, ďalej na ostrov Achill, tam sme zvažovali, či to obísť na quade, bolo pekne, relatívne teplo, ale kým sme sa rozhodli prišla klasika, vietor, dážď, pokles teploty o 10 st. tak sme nezaváhali, išli sme MANom. Klasické jednoautové cesty, na koniec ostrova sme prišli k rozprávkovej pláži, dokonca mala nejakú modrú vlajku, ale kto sa v tej zime tam kúpe je mi záhadou. Ale plavčíci tam boli, len neviem pre koho.

P1010254

Spanie trochu naspäť, priamo na pláži, užili sme si trochu vetra ako vždy, posedenie vonku sa ako väčšinou nekonalo.

Ráno cesta do Sliga, príroda  surová ale impozantná, za Sligom flek na noc na Roses Point, priamo na útese, vedľa značky zákaz kempovania, miestny Ír ale tvrdil, že to je len pre tých, čo by vešali prádlo, rozkladali stoly, stoličky, grilovanie, ale že normálne si to nemáme všímať. Tak sme aj urobili. Inak ľudia sú tu neskutočne komunikatívny, ochotní, hneď sa dajú do reči, keď ide človek okolo kývnu na pozdrav. No a môj MAN vzbudzoval všade nebývalú pozornosť, všetci sa vypytovali, väčšinou také niečo ešte nevideli. Dokonca na čerpačke zastavilo policajné auto, trochu vo mne heglo, čo som vyparatil, ale len sa dali do reči o aute, pokecali sme, boli z toho úplne mimo. Veľakrát na parkovisku som objavil hlúčik ľudí pri aute, hneď spústu otázok, niekedy sa ani nedalo odísť.

Ráno Donegal, pekné mestečko s romantickým hradom a dokonca s dobrou reštikou a výnimočne slušným jedálnym lístkom.

Ďalej najvyššie útesy v Írsku,  vyššie ako Cliff of Moher, ake nie také kolmé, ale aj tak nádherné. Flek na konci sveta za majákom, na geniálnom útese nad plážou, dokonca padal priamo do oceánu aj vodopád, no jedno z najkrajších miest.

P1010483

Ráno ale prudký víchor, aj keď som si bol vedomý, že 9 tonovému autu nemôže víchor ublížiť, to knísanie nad 100 m útesom nás vyhnalo preč a raňajky sme radšej absolvovali v kľudnejšom prostredí v zálive. Zachovali sme sa zbabelo.

Na ďalšej ceste sme pribrali jozefovcov, spali inde, nedalo sa spojiť mobilom, nebol signál, tak sme sa nestretli.  Potom cesta cez prírodnú rezerváciu, uzulinké cesty, ale príroda opäť ako inak úchvatná. Pikoškou bolo hľadanie hradu, ktorý sme síce videli, ale nenašli.

P1010538

Značenie a informácie majú úplne chaotické, dokonca som mal dojem, že to robia naschvál, aby tam prišlo čo najmenej ľudí.

Cesta ďalej cez nehostinnú, surovú ale krásnu prírodu.

P1010527

Neskôr už taká civilizovanejšia klasika, prechod do Severného Íska sme ani nezbadali, hranice tam nie sú, ale postupne sa krajina začínala meniť, občas sme videli na poliach aj iné ako pastviny, pôda zjavne úrodnejšia, architektúra začala pripomínať viac Anglicko. Ľudia sa tiež postupne menili, už tá Írska srdečnosť sa akosi vytráca, je to celé moc komerčné, studené, hádam ten anglický vplyv. Pobrežie moc civilizované, ale krásne, až na niektoré mega strediská, súčasťou boli mestečká z mobilheimov, ale veľmi neosobné, len tak pohádzané mobilné bunky na asfaltovej ploche, bez terasiek, živých plotov a bolo toho ozaj hodne. Také iné, ako sme zvyknutí.

P1010849

V jednom takom mestečku-stredisku sme na promenáde aj prenocovali. Príboj a pláž však boli nádherné.

Ráno hrad Castlerock, potom cesta ďalej, absolvovanie exkursie vo fabrike na whisky, Bushmills, jedna z najlepších a aj našich najobľúbenejších značiek. Cesta ďalej na Giantcaseway, div sveta v podobe zaujímavých lávových vyvrelín, ktoré vyzerajú ako vytesané ľudskou rukou. Povesť hovorí, že to spravili vtedy žijúci obry ako cestu do anglicka. No ale pri príchode studená sprcha, vraj  na parkovisku nie je  miesto na campery, máme ísť späť do mesta a potom shuttlebusom späť, no to teda bol šok, išli sme ale na vedľajšie parkovisko a tam bol len automat, na ktorý sme samozrejme nemali libry. No ale kto by odtiahol naše búdky, že áno, to ozaj nehrozilo, tak sme to tam nechali. Tak sme išli podľa šipiek, bol to ale úplne zlý smer, tá cesta bola uzavretá, značenie katastrofa, hlavne že vyberú peniaze. A ešte tam stavajú obrovské parkovisko s reštikami a čojaviem ešte s čím, budúci des. No ale nakoniec sa zadarilo, pozreli sme, podľa mňa pekné, ale až taký div sveta to nie je.

P1010753

Po prehliadke hľadanie nocľahu, našli sme krásne malé parkovisko s nádherným výhľadom, ale dostali sme sa na neho len vďaka tomu, že niekto vylomil rampu, my sme to ale neboli. Bol dokonca aj gril, ale skončil nebývalým lejakom s vetriskom, tak sme to dokončili už za dažďa.

Ráno cesta ďalej po pobreží, to už bolo postupne akési ošuntelé, nič moc, no a pred Belfastom už úplná klasika, autá, priemysel, diaľnice, tak sme upaľovali ďalej, východná časť Írska skutočne nič moc. Postupne sme už hľadali miesto na nocľah, našli sme pekný flek, ale niečo ma osvietilo, že ideme pozrieť aj  ďalej, či nie je lepší, cca 500 m ďalej bola cigánska osada z prívesov, no to by sme dopadli, možno to boli aj naši “krajania”. Nie je mi ale jasné, v Írsku skutočne každý kúsok pôdy niekomu patrí, je ohradený, kde tí tmavší našli také miesto na tábor. My sme mali problém nájsť cca 30 m2 a oni okupujú hektárovú plochu. Alebo to majú prenajaté?

Tak sme išli ďalej, cca 3 km sme našli ďalší pekný flek pri mori. Prišiel ale írsky pár a vysvetlil nám, že nocovanie na tomto mieste nie je bezpečné, tak sme išli ďalej. V mestečku a v priľahlom kempe sme videli už také podivné tmavšie tváre, všetko také deprimujúce, no proste to východné Írsko je úplne o niečom inom. Asi sa tam narvalo moc emigrantov. Na západe, aj keď boli obmedzenia, tak v žiadnom prípade sme nemali pocit nejakého ohrozenia, ľudia príjemní, pohodoví. No tu je to inak, ale vlastne len tým, že je tu spústa neírov. Tak sme ťahali ďalej na Newgrange, ďalší z absolútnych highlightov Írska, hoci sa nám ho nepodarilo nájsť, unavení sme ostali táboriť pri riečke na kľudnom malom parkovisku.

Ráno sa nám konečne podarili nájsť Newgrange, no ale nič platné, informátor nám vysvetlil, že musíme ísť cca 30 km do visitor centra, tam si kúpiť lístky, a potom nás shuttle busom dovezú tam kde sme boli. Nejak nechápem, prečo? Na to mi bolo povedané, že tam nie je kde parkovať, čo síce bola pravda, ale prečo štát nekúpi lúku oproti na parkovisko? Možno by nezamestnal toľko ľudí ako šoférov busov a ušetril by na stavbe visitor centra, no funguje to ozaj zaujímavo. Alebo jednoducho majiteľ odmietol predať a asi nejaké vyvlastnenie pre národnú kultúrnu pamiatku tu nehrozí. Tak sme absolvovali debilné kolečko, videli sme ozaj podivnú vec, hrobku o ktorej nikto nevie ako ju postavili. Je vyše 5000 rokov stará, je v úplne neporušenom stave, treba si uvedomiť, že to postavili z niekoľko desiatok ton ťažkých kameňov, cca 1000 rokov pred pyramídami.  V tom čase územie obývali len sedliaci, nebola tu žiadna veľká civilizácia, nemali otrokov, žeby sedlák teperil nejako hore 20 tonové balvany? Navyše stavba bola plánovaná, v deň rovnodennosti sa lúč slnka presne dotkne konca hlavnej miestnosti. Na stavbu pahorku museli priviesť 200.000 ton kameňov. Ozaj záhada, pre ktorú sme im odpustili debilné kolečko. Stálo to zato.

P1010934

Potom už len Kilkenny, rázovité mestečko, samozrejme s hradom, posledný nákup domov a odbočenie z hlavnej cesty do vnútrozemia na úplne vedľajšiu cestu a medzi írskymi oplotenými pastvinami našli kúštičok voľného miesta na noc.

P1010985

Ráno už len posledný kúsok histórie, jeden abbey no a trajekt smerom domov. Na začiatku cesty trajektom boli impozantné vlny, ale zvládli sme to bez grckania.

Čo dodať na záver?  Írsko je skutočne v mnohých ohľadoch zvláštna krajina. Príroda na väčšine územia, hlavne na pobreží úchvatná, ozaj stojí zato vidieť. Prekvapilo ma ale na druhej strane neobvyklé zošnurovanie a obmedzenie voľného pohybu v podobe plotíkov na súkromných pozemkoch, to je vec, ktorá mi vadila snáď najviac. Ak to beriem ako daň za tie ozaj veľkolepé výhľady na útesy, surovú, krásnu prírodu na severozápade, aspoň čiastočné spoznanie spôsobu života Írov s ktorými sa príroda ozaj nemaznala, nespočetné stretnutia s priateľskými, komunikatívnymi ľuďmi, tak sa to jednoznačne oplatilo. Videli, spoznali a pochopili sme toho naozaj veľa, aj keď určite nie všetko.

A ešte klasická štatistika na záver:

najazdil som 6400 km

z toho po Írsku cca 2800 km

priemerná spotreba 26,1 l/100 km

priemerná rýchlosť 56,2 km

no a ešte som :

vypil 48 guinessov

vypil 59 pohárikov whisky

zožral 3,5 kg údených lososov

ugriloval a zožral 4,2 kg najlepšieho jahňacieho mäsa na svete

pozrel 94 hradov

pozrel 12 stonov /tých ich prekladaných kameňov/

videl 6458 km plotov rôznej kvality a materiálov

ďalšie fotky nájdete vo fotoalbume

alebo

priamo vo flicker

slideshow


No Comments

Comments are closed for this entry.