Bike
Všetko to začalo tým, že sme kúpili deťom bicykle no a sebe s manželkou tiež, nakoľko sme chceli spoločne na bicykloch tráviť víkendy, resp. dovolenky. Začiatky boli ťažké, pamätám sa na prvú cestu do Rusoviec, vtedy ešte po prázdnej, štrkovej ceste. Na druhý deň som mal prdel otlačenú ako pavián, bolel ma celý človek a pár dní som sa z toho vzpamätával. no ale postupne sme sa vydávali čoraz ďalej, prišli aj kopčeky, a tak sme bikovali celá rodinka. Na dovolenky sme chodili s prenajatým obyťáčkom a bikami, veľa sme toho pobehali v Alpách, hlavne Švajčiarsko, kde sme postupne zvládali aj pasy nad 2000 m.
Ako bežali roky, začali mať deti aj iné záujmy a tak som mnohokrát aj cez víkend už nemal s kým jazdiť, manželka si našla nejakú výhovorku a tak som jazdil často sám. Postupne viac a viac ma to ťahalo do lesa a do terénu. Prišla prvá seriózna odpružená vidla Rock Shock, potom celoodpružený karbónový Trek, začal som jazdiť s Palom-čo bol bikový fanatik-postupne sa zlepšovala kondícia a ja som biku úplne prepadol. No a potom v roku 1998 prišiel nápad s Transalpom, prihlásili sme sa na etapový pretek horských bikov naprieč celými Alpami. Trénovali sme na neho poctivo, bežné boli trasy po Karpatoch tak do 150 km a tak sme pretek absolvovali so cťou na 6 mieste v masters kategórii. Bol to zážitok na celý život. Tých cca 800 km a prevýšenie cca 20.000 m boli nezabudnuteľné a človek ani neveril, až na aké dno môže človek siahnuť. Tak ako chodia moslimovia do Mekky, takisto by mal každý pravý biker aspoň raz za život absolvovať niečo podobné.
No a ďalšie roky prišli ďalšie preteky, náročné maratóny ako napr. Salzkamergut, Flachau, Saalbach, ale aj u nás Dubnica, Súľov, Horal atď.
Výsledky boli striedavé, podľa toho, ako sa darilo trénovať, niekedy boli aj stupne víťazov.
No ale predovšetkým mi bike prináša okrem zážitkov zo samotnej jazdy možnosť vidieť krásy hôr, prírody, nezabudnuteľné výhľady. Osobitne oblasť Álp je pre mňa mimoriadne príťažlivá. Je to dané ich obrovskou rozlohou, neustále objavovaním nového, nekonečnou spústou krásnych dolín, vrchov, ľadovcov a hlavne mimoriadnou rôznorodosťou. Iné Alpy sú na Semmeringu, iné v Kitzbuheli, v Dolomitoch, pod štvortisíckami v Grundenwalde alebo v Zermate, no a zase iný svet je na Lago di Garda. No a spolu s krásnou prírodou sú vysloveným relaxom aj krásne, útulné dedinky, krčmičky, reštaurácie s výbornými službami. No a keď sa toto všetko dá prejsť slobodne, voľne, bez nutnosti objednávať ubytovanie vopred, s obytným autom, ťažko sa nájde lepšia forma dovolenky. Ešte stále dávajú našťastie masy turistov prednosť klasickým preplneným destináciám pri mori a tak je to v horách ešte znesiteľné, ale horší sa to aj tam. Také vychytené oblasti, ako napr. jazerá v Salzkamergute, alebo v Karntene sú v top sezóne už pomaly preplnené, ale vždy sa ešte dá v Alpách nájsť aj kľudné miesto.
No a moja najobľúbenejšie oblasť na bikovanie bola nepochybne Lago di Garda. Nielen samotné bikovanie, ale aj prekrásna, neopakovateľná, divá príroda. Bol som tam bol hádam 10 krát, ale v posledných rokoch a s nástupom elektrobikov sa stala preľudnenou. Tam kde sa dostalo pár bikerov s dobrou kondíciou sa teraz dostane stovky ľudí s 20 kg nadváhou na električke. Je to už problém aj inde v Alpách, ale ešte sa dajú nájsť zašité lokality kde to nie je také zlé.
